
Stonehenge
je kamenná stavba pochádzajúca z mladšej doby kamennej. Takýto kultový
objekt, tajuplné a veľké vztýčené kamene máme aj u nás na Slovensku. V
osemdesiatych rokoch minulého storočia pri budovaní základov sídliska
v meste Holíč, 88 km severne od hlavného mesta Bratislavy, boli objavené
obrovské štvormetrové až šesťmetrové kamenné balvany týčiace sa
k oblohe.

Ich
vek sa odhaduje približne do doby 5 000 až 10 000 rokov pred našim
letopočtom. Na niektorých z nich sú vytesané pradávne primitívne kresby,
postavy zvierat, ľudí a záhadných bytostí pravdepodobne bohov a na
koncoch sú všetky opracované. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že v
Holíči bolo významné kultové centrum s rozsiahlym náboženským komplexom,
podobne ako v anglickom Stonehenge. Unikátne je to, že ak by vedci
potvrdili, že sa jedná o stavbu tohto typu, bolo by to najvýchodnejšie
položené archeologické nálezisko. Nález bol vyfotografovaný
a zdokumentovaný v knihe
Kamene pradávneho času Rudolfa Iršu.

Musíme
povedať, že o samotnej funkcii stavby sa vedú spory a niektorí autori
tvrdia, že sa jednalo o praveký kalendár, astronomickú pozorovateľňu,
slnečné hodiny a mnoho iných. Teórii je presne toľko, koľko ich je o
originálnom Stonehenge v Británii.

Podľa
Rudolfa Iršu súčasné rozostavenie menhirov, teda veľkých kamenných
obeliskov, znázorňuje slnečné hodiny. Pôvodne vraj slúžili ako magické
zariadenie orientované na nebeské telesá. Stáli v troch kruhoch, pričom
najvnútornejší tvoril iba jeden veľký kameň. V druhom kruhu bolo osem
kameňov a vo vonkajšom šestnásť. Na strednom, najdôležitejšom kameni
možno aj dnes jasne vidieť magické obrazce a kresby. Pod najväčším
kameňom sa našlo aj viacero kostier, z toho niekoľko detských. „
Išlo o obete, kostra pod stredným kameňom bola obetou pri likvidácii kultového objektu.
Podľa lebky to vyzerá, že išlo o ženu“,
tvrdí Irša. Najzaujímavejšia bola na „menhiroch“ postava veľkého boha,
ktorý drží v ruke kladivo alebo sekeru. U starých Slovanov bola táto
postava hromovládneho boha nazývaná Perún a u starých Germánov Thor.
Tento motív boha je však starší ako etnogenéza Slovanov alebo Germánov a
je spoločný všetkým indoeurópskym kmeňom ešte z čias, kedy jednotlivé
jazykové skupiny neboli oddelené. Tento predhistorický indoeurópsky boh
vládol búrkam a úderom svojho nástroja vytváral hromy a blesky.

„Keď
vtedajší obyvatelia museli z nejakého dôvodu z tohto územia odísť,
zasypali objekt pieskom,” približuje jednu z teórií zániku kultového
miesta. Podľa Iršu objekt zrejme slúžil na oslavu kultu plodnosti. „V
kruhu sa striedali mužské kamene – dlhé štíhle, a ženské – menšie
oválne. Nasvedčujú tomu aj kresby a rytiny na kameňoch.” Vek kameňov
môžeme len odhadovať. „Podobné miesta, ktoré poznáme z Veľkej Británie,
ale aj z Rakúska či z južnej Moravy, sú datované do obdobia zhruba pred 5
500 až 6000 rokmi,” vraví Irša. „Holíčske megality by mali byť ešte
staršie.” Naši vedci odmietajú tvrdohlavo venovať kameňom pozornosť,
hoci zahraniční vedci, ako napr. Charles-Tanguy Le Roux, odborník na
menhiry, ktorého vyslalo Národné centrum pre vedu a výskum z Francúzska,
potvrdili že sa jedná o megalitické artefakty vytvorené ľudskou rukou,
podobné ako vo Francúzsku, či Anglicku. Pôvodne stavbári objavili 42
kvádrov vo veľkosti 4 až 6 metrov. Dnes však ostalo len 22 kameňov,
zvyšné sa stratili pri ich sťahovaní z miesta na miesto. Zrekonštruovať
tak dávnoveký objekt už nie je v súčasnosti presne možné.

Dnes
možno zvyšok zachovalých menhirov vidieť na sídlisku vedľa areálu múzea
majoliky. Najvýchodnejšie položené menhiry v Európe by znamenali nielen
archeologickú senzáciu, ale aj obrovskú turistickú atrakciu a finančný
prínos pre mesto.
Odporúčame:
http://irsa.blgz.cz/
http://www.megalit.szm.com/
Galéria
zdroj http://cestovanie-dovolenka.sk
cestovanie, dovolenka, informácie o krajinách a zaujímavých miestach
Cestovateľský magazín plný exotiky a dobrodružstva.
Žádné komentáře:
Okomentovat