Kulusuk – vstupná brána do Grónska

Na východnom pobreží Grónska na juh od polárneho kruhu sa nachádza osada Kulusuk. Leží na rovnomennom skalnatom ostrove s priemerom približne 10 kilometrov a počas dlhej zimy primŕza k pevnine vďaka hrubému morskému ľadu. Pobrežie je tu veľmi členité s mnohými fjordmi a ostrovmi. Kvôli dobrým loveckým príležitostiam bol v minulosti ostrov husto obývaným miestom v regióne Ammassalik. Dnes tu žije asi iba 300 obyvateľov, pričom ich počet každý rok klesá. V súčasnosti je v meste zaregistrovaných len asi 20 lovcov. Hoci cestovný ruch je stále dôležitejší, tradičné poľovníctvo a rybárstvo zostáva dôležitým zdrojom príjmov pre mnoho rodín v osade. Vďaka Dánskej správe má každá Grónska obec svoju školu, kostolík a obchod so zmiešaným tovarom. Okrem toho sa tu nachádza aj pošta a samozrejme letisko, bez ktorého by bola doprava do tejto nehostinnej oblasti úplne nemožná.

Letisková budova sa ukázala ako veľký moderný hangár na bielom poli, ku ktorému sa okamžite začali schádzať Inuiti na malých snežných skútroch. Len tak v bunde, rozhalení pri krku a na hlave nič. “Vítame Vás v Kulusuku”, zaznelo z úst usmievavých Eskimákov v lámanej angličtine. Pre miestnych je mínus dvadsať len také oneskorené leto. V novembri predsa ešte nie je žiadna poriadna zima. Hotel našťastie ponúkal bezplatný transfer z letiska. Chôdza je síce skvelý spôsob, ako si hneď po príchode poobzerať mesto, no trvalo by nám to do asi 40 minút aj s batožinou. Napchali sme sa teda do vozidiel a nechali zaviesť do hotela. Bola to celkom moderná budova, postavená tak, aby sa v nej bez problémov udržalo teplo aj pri mínus päťdesiatich stupňoch, ktoré tu sú celkom bežné.

V miestnom obchode sme si chceli kúpiť nejaký kúsok tradičného oblečenia z kože. Prekvapil nás ponúkaný skromný sortiment, akoby sme sa vrátili späť v čase. Ako prvé nám padli do oka zelené bundy, presne rovnaký druh, ako mali zamestnanci JRD u nás a k tomu aj presne rovnaké bagandže. Predavač nás ubezpečil, že ak si chceme kúpiť tradičný kabát alebo nohavice musíme si ich výrobu objednať u niektorej z miestnych krajčírok. Cena bude síce vyššia, ale určite budeme spokojní. Tým pre nás módna prehliadka skončila a na rad prišlo konečne jedlo.

V skorších dobách Inuiti nosili len oblečenie vyrobené zo zvieracích koží. Tieto šaty boli teplé a odolné a bolo možné v nich prežiť aj v arktických zimných teplotách pod bodom mrazu. Mužský odev sa líšil od ženského strihom a aj výberom kože, z ktorej bol vyrobený. Oblečenie muselo byť vyrobené tak, aby jeho majiteľ nezamrzol na dlhej loveckej výprave a ani sa nesmel premočiť pri love na kajaku. Ženy ako skúsené krajčírky si takto získali u mužov veľký rešpekt. Dnes je možné vidieť tradičné odevy zo zvieracích koží vo väčšine múzeí. Keď prišli Európania v 17. a 18. storočí do Grónska, priniesli so sebou okrem rôzneho iného tovaru aj odevné tkaniny a sklenené koráliky. Tieto materiály sa postupne začlenili do šiat Inuitov, zvlášť pre slávnostné oblečenie. U mužov boli kožené nohavice nahradené nohavicami z hrubej vlnenej látky s názvom “holmensklæde” a ženské bundy sa začali šiť z hodvábnych látok. Používanie sklenených korálikov sa postupne stalo prestížnou záležitosťou a tento trend je zjavný najmä na ženskom národnom kostýme. V súčasnej dobe sa grónsky národný kroj používa pri zvláštnych slávnostných príležitostiach a na festivaloch ako sú Vianoce, Veľká noc, Grónske štátne sviatky, narodenie a svadby. Kúpili sme si v obchode ešte niekoľko rybacích konzerv a nejaké trvanlivé pečivo. Pri otázke či majú pivo sa na nás predavač udivene pozrel. „Minulý rok na celom východnom pobreží Grónska zakázali predaj akéhokoľvek alkoholu, aj piva.“

Tunajšia spoločnosť je už tradične zameraná na lov rýb, veľrýb a tuleňov. Dodnes sa pri love využívajú psie záprahy, s ktorými sa môžete priblížiť až na okraj morského ľadovca a potom pokračovať po mori na kajaku. Tulene sa lovia tradičným spôsobom a to harpunovaním v diere v ľade alebo sa chytajú do siete, ktorá je nastražená okolo plávajúcich kusov ľadovca. Tulenie mäso vyzerá ako bravčové, chutí ako rybacina, ale rozhodne tak nevonia.

Je tu možné zažiť zimné dobrodružstvo pri výlete na lyžiach a psích záprahoch v rozmedzí od niekoľkých hodín až dní, aj niekoľko týždňov. V lete je výlet na vrchol hory Isikajia priam nutnosťou. Jednou z možností je ísť na lov s miestnymi obyvateľmi. Ľadovec sa nachádza neďaleko od mesta. Môžete si spraviť krátky výlet loďou alebo helikoptérou na jeho okraj. S miestnymi lovcami sme si však radšej dohodli pomerne drahý výlet so psím záprahom. Počasie je ale nevyspytateľné a tak sa náš pokojný výlet zmenil na nebezpečnú expedíciu. Nevidíme poriadne pred seba ani na desať metrov, sneženie strieda víchrica a dokonca aj Eskimáci zvyknutí na všeličo si musia nasadiť kapucne. Desiatka psov ťahá sane slušnou rýchlosťou a v priebehu dvoch hodín sa dostávame až k vedľajšiemu ostrovu, kde ľadovec padá až do mora. V súčasnosti je pre miestnych obyvateľov rovnako aj pre divo žijúce zvieratá úbytok a kolísanie množstva snehovej pokrývky veľkým problémom. Pre týchto ľudí zabezpečuje lov zvierat a rýb spôsob prežitia v týchto nehostinných podmienkach. Generáciami overené cesty po zamrznutej morskej hladine však prestávajú byť bezpečné.

Zima je tu tvrdá a dlhá. Bežne tu býva 4 až 6 metrov snehu, ale atmosféra mesta je neuveriteľne pokojná. Hlavne ráno, keď Arktídu zobúdza slnko alebo podvečer, keď sa do ticha ozývajú tunajší psi. Dedina je plná nádherných psov. Predstavujeme si, ako to tu mohlo vyzerať v časoch najväčšej slávy, keď sa na lov vydávalo oveľa viac záprahov so svojimi psami. V súčasnosti, aj vďaka Greenpeace aktivitám, klesá záujem o tulenie kože na minimum a Inuitov čakajú ťažké časy.
Inuitské ženy bežne rodia doma za asistencie tradičných pôrodných babíc tak, ako to bolo aj v minulosti.  Pre miestne deti je každý prichádzajúci turista veľkou atrakciou. Zábava v snehu patrí medzi ich obľúbené aktivity. Dedina Kulusuk sa môže pochváliť naozaj netradičnou a pre malých Eskimákov zaujímavou školou, ktorú by im Európske deti určite závideli. Tunajšia škola má iba 60 žiakov. Dievčatá sa učia tradičným spôsobom šitia odevov z kože zvierat a výrobe šperkov z korálikov a chlapci si musia vedieť poradiť pri love a šikovne zmajstrovať nové sane.

zdroj http://cestovanie-dovolenka.sk
cestovanie, dovolenka, informácie o krajinách a zaujímavých miestach
 Cestovateľský magazín plný exotiky a dobrodružstva.